streda 3. septembra 2008

Bezprostredne nepotrebná spotrebná štatistika


Dosiahnuť portugalské pobrežie Atlantického oceánu z Bratislavy vyžaduje buď 300 litrov bezolovnatého benzínu a 6 dialničných nálepiek, alebo: 52 dní, 51 nocí, 5kg musli so sušeným ovocím, 30 broskýň, 15 banánov, 3kg hrozna, 3 balenia hroznového cukru, 80 paradajok, 10 cibúľ, cesnak, sušenú bazalku, 1kg cukru, 200g soli, 100g instantnej kávy, 5kg čokoládových keksov, 40 chlebov rôznej veľkosti a všemožných farieb a vôní, 8kg syrov najprapodivnejších konzistencii, 2kg salámy, 15 instantných polievok, 2kg kus-kusu, 2kg cestovín tvarov od výmyslu tohto sveta, 8 šalátových uhoriek, 1kg mŕtveho tuniaku, 1kg plávajúcich sardiniek v rastlinnom oleji, 5 konzerv prekvapení a nejedlého hotového jedla, 1kg olív, 70 litrov ovocných džúsov, 200 litrov vody, 10 litrov piva, 3 litre vína, 3 litre sangrie rôznej teploty, pohostinnosť okolitej vzorky ľudstva, priehršt odhodlania, vytrvalú tvrdohlavosť a chuť žiť.


Toto umožní chtivému cestovateľovi prejsť 4150 kilometrov pri priemernej rýchlosti 19km/h za 220 hodín a uzrieť tmavomodréhlbiny nekonečného Atlantiku.

Ako to celé skončilo


27. augusta 2008 o 11:36am som uzrel Atlantik. Vdychujem slaný vzduch, do uší preniká burácanie nadmerných bielospenených vĺn od veľkej Ameriky, pozorujem žiadostivú nekonečnosť západu horizontu, ech, červené víno, čierne olivy a biela múka na chrumkavom chlebe, čítam Kerouacove poviedky a prežívam svoj vlastný sen.

O tom, čo bolo zajtra a bude včera


Večer sa skláňa pred neutíchajúcim vetrom od Atlantiku, necháva priestor bezoblačnej noci a s ňou oceánický chlad, ráno omámené bezprízornou hmlou, clivú sivotu strieda opäť to nekonečné slnko - a ako sa dni otáčajú okolo svojej osi, východy slnka sú čoraz ostýchavejšie a západy naliehavejšie - vo vzduchu tušiť neúprosný koniec leta - zvykol som si na rytmus prírodného sveta a pokoru pred živlami - nechávam sa unášať vetrom, kryjem sa pred slnkom, ovlažujem sa vodou a ohrievam ohňom. A odpočívam na zemi. Každý deň.

Na Západe takmer nič nového


A tak som prišiel do krajiny v zaprášenom rohu Európy, ktorá žije viac zo vznešenej minulosti ako rozpačitej prítomnosti, dala svetu svetových moreplavcov a dáva korok a olivy a topánky a sladké víno a hŕbu otáznikov, opätujem nesmelé pohľady Portugalska, bojujem s dedičstvom babylonskej veže snažím sa rozumieť ale nejde to, tá reč je príliš vzdialená ako oceán, vidiek a znovuvzkriesené vrakoviská, pijem číru vodu putujem krajinou nových veterných mlynov borovicových lesov nemilosrdne prerezanú riečnymi dolinami tvaru V, ktoré na rieky dnes len spomínajú.

štvrtok 21. augusta 2008

Ked stado vedie somarik


Toto je politicko-ekonomicko-socialny fejton. O velkej krize. Na tom, ze v Spanielsku panuje kriza, sa zhoduju predstavitelia vsetkych typov bedarov, cudakov a mizantropov, ktorych som na ceste stredom krajiny stretol. Ceny za vsetko (najma nehnutelnosti) nehorazne premrstene, miestni ludia nemaju robotu, pretoze ulice ospalych aj velkych mesteciek su preplnene africko-magrebsko-kolumbijsko-polsko-moldavskou mierdou. Euro je uplna katastrofa, Brusel vyciciava spanielsku hrdost, separacitci na severe straslivo vycinaju a nad tym vsetkym panuje kral hlupakov, Zapatero. Ale okrem toho je tu, najma medzi 2-6pm, neskutocna pohoda.

O kastilskom dazdi


Dna 15. augusta 2008 o 10:42am na mna padlo 6 mikrokvapiek laskaveho dazda.

Rozhovor s bedarom


V ospalom katalanskom mestecku si ku mne na lavicku sadne a chlapik a pyta si ohen:

* chlapik

+ ja

* ¿Tienes fuego?

+ Si.

* Ja som z Andaluzie, ale tu sa mi paci viac, nie je tu tak teplo a je tu male mesto.

+ Mhm...

* V Andaluzii je vela Marokancov...

+ Mhm...

* Marokanci predavaju hasis. V Andaluzii je strasne vela hasisu.

+ A tu v Katalansku nie je?

* Ale ano, aj tu. Strasne vela. Nechces kupit?

+ Nie, dakujem. Teraz len odpocivam.

* Mmm..je velmi dobre si pofajcit troska hasisu a potom si pospat.

+ Ja mam dzus, diky.

* Mmm..ja som teraz na kokaine..rano som si dal 1 gram..to staci aj na cely tyzden..fuuu...kokain je fajn ale nie na spanie, vies?

+ Viem...no, ja by som si rad tu na lavicke trocha pospal.

* Hm..dobre..tak dovi.

+Dovi.
Foto: Bubenici z kmena Yamato na vystave EXPO Zaragoza 2008.
Autor: Gabriele Burbaite, Litva