A tak som prišiel do krajiny v zaprášenom rohu Európy, ktorá žije viac zo vznešenej minulosti ako rozpačitej prítomnosti, dala svetu svetových moreplavcov a dáva korok a olivy a topánky a sladké víno a hŕbu otáznikov, opätujem nesmelé pohľady Portugalska, bojujem s dedičstvom babylonskej veže snažím sa rozumieť ale nejde to, tá reč je príliš vzdialená ako oceán, vidiek a znovuvzkriesené vrakoviská, pijem číru vodu putujem krajinou nových veterných mlynov borovicových lesov nemilosrdne prerezanú riečnymi dolinami tvaru V, ktoré na rieky dnes len spomínajú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára