Večer sa skláňa pred neutíchajúcim vetrom od Atlantiku, necháva priestor bezoblačnej noci a s ňou oceánický chlad, ráno omámené bezprízornou hmlou, clivú sivotu strieda opäť to nekonečné slnko - a ako sa dni otáčajú okolo svojej osi, východy slnka sú čoraz ostýchavejšie a západy naliehavejšie - vo vzduchu tušiť neúprosný koniec leta - zvykol som si na rytmus prírodného sveta a pokoru pred živlami - nechávam sa unášať vetrom, kryjem sa pred slnkom, ovlažujem sa vodou a ohrievam ohňom. A odpočívam na zemi. Každý deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára