Osamely putnik ma prirodzene dostatok casu na premyslanie (nielen) o sebe. Nevyhnem sa, a nevyhybam sa, tomu ani ja. Prekvapenie prve - ako dobre sa mi vychadza sam so sebou, az ma to obcas zadesi. Poznanie druhe - prilezitostne stretnutie s clovekom znamym i neznamym, sa pre mna stava nenahraditelnym (a teda jedinym) zdrojom energie a radosti na dalsiu cestu. Skusenost tretia - rad prechadzam z tohto velkeho sveta do mojho maleho sveta a opat a opat.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
Brano, tento text sa mi veruze pacil. Je dost povzbudzujuca a odradzajuca zaroven - samota. Dufam ze sa s nou popasujes statocne. Uz sa tesim ako mi o tom budes rozpravat.
veru vaso, budem!
Zverejnenie komentára