pondelok 11. augusta 2008

Ranna sebareflexia


Osamely putnik ma prirodzene dostatok casu na premyslanie (nielen) o sebe. Nevyhnem sa, a nevyhybam sa, tomu ani ja. Prekvapenie prve - ako dobre sa mi vychadza sam so sebou, az ma to obcas zadesi. Poznanie druhe - prilezitostne stretnutie s clovekom znamym i neznamym, sa pre mna stava nenahraditelnym (a teda jedinym) zdrojom energie a radosti na dalsiu cestu. Skusenost tretia - rad prechadzam z tohto velkeho sveta do mojho maleho sveta a opat a opat.

2 komentáre:

vasuldoo povedal(a)...

Brano, tento text sa mi veruze pacil. Je dost povzbudzujuca a odradzajuca zaroven - samota. Dufam ze sa s nou popasujes statocne. Uz sa tesim ako mi o tom budes rozpravat.

Brandis povedal(a)...

veru vaso, budem!