Bezprostredne nepotrebná spotrebná štatistika

Dosiahnuť portugalské pobrežie Atlantického oceánu z Bratislavy vyžaduje buď 300 litrov bezolovnatého benzínu a 6 dialničných nálepiek, alebo: 52 dní, 51 nocí, 5kg musli so sušeným ovocím, 30 broskýň, 15 banánov, 3kg hrozna, 3 balenia hroznového cukru, 80 paradajok, 10 cibúľ, cesnak, sušenú bazalku, 1kg cukru, 200g soli, 100g instantnej kávy, 5kg čokoládových keksov, 40 chlebov rôznej veľkosti a všemožných farieb a vôní, 8kg syrov najprapodivnejších konzistencii, 2kg salámy, 15 instantných polievok, 2kg kus-kusu, 2kg cestovín tvarov od výmyslu tohto sveta, 8 šalátových uhoriek, 1kg mŕtveho tuniaku, 1kg plávajúcich sardiniek v rastlinnom oleji, 5 konzerv prekvapení a nejedlého hotového jedla, 1kg olív, 70 litrov ovocných džúsov, 200 litrov vody, 10 litrov piva, 3 litre vína, 3 litre sangrie rôznej teploty, pohostinnosť okolitej vzorky ľudstva, priehršt odhodlania, vytrvalú tvrdohlavosť a chuť žiť.

Toto umožní chtivému cestovateľovi prejsť 4150 kilometrov pri priemernej rýchlosti 19km/h za 220 hodín a uzrieť tmavomodréhlbiny nekonečného Atlantiku.

Ako to celé skončilo

27. augusta 2008 o 11:36am som uzrel Atlantik. Vdychujem slaný vzduch, do uší preniká burácanie nadmerných bielospenených vĺn od veľkej Ameriky, pozorujem žiadostivú nekonečnosť západu horizontu, ech, červené víno, čierne olivy a biela múka na chrumkavom chlebe, čítam Kerouacove poviedky a prežívam svoj vlastný sen.

O tom, čo bolo zajtra a bude včera

Večer sa skláňa pred neutíchajúcim vetrom od Atlantiku, necháva priestor bezoblačnej noci a s ňou oceánický chlad, ráno omámené bezprízornou hmlou, clivú sivotu strieda opäť to nekonečné slnko - a ako sa dni otáčajú okolo svojej osi, východy slnka sú čoraz ostýchavejšie a západy naliehavejšie - vo vzduchu tušiť neúprosný koniec leta - zvykol som si na rytmus prírodného sveta a pokoru pred živlami - nechávam sa unášať vetrom, kryjem sa pred slnkom, ovlažujem sa vodou a ohrievam ohňom. A odpočívam na zemi. Každý deň.

Na Západe takmer nič nového

A tak som prišiel do krajiny v zaprášenom rohu Európy, ktorá žije viac zo vznešenej minulosti ako rozpačitej prítomnosti, dala svetu svetových moreplavcov a dáva korok a olivy a topánky a sladké víno a hŕbu otáznikov, opätujem nesmelé pohľady Portugalska, bojujem s dedičstvom babylonskej veže snažím sa rozumieť ale nejde to, tá reč je príliš vzdialená ako oceán, vidiek a znovuvzkriesené vrakoviská, pijem číru vodu putujem krajinou nových veterných mlynov borovicových lesov nemilosrdne prerezanú riečnymi dolinami tvaru V, ktoré na rieky dnes len spomínajú.

Ked stado vedie somarik

Toto je politicko-ekonomicko-socialny fejton. O velkej krize. Na tom, ze v Spanielsku panuje kriza, sa zhoduju predstavitelia vsetkych typov bedarov, cudakov a mizantropov, ktorych som na ceste stredom krajiny stretol. Ceny za vsetko (najma nehnutelnosti) nehorazne premrstene, miestni ludia nemaju robotu, pretoze ulice ospalych aj velkych mesteciek su preplnene africko-magrebsko-kolumbijsko-polsko-moldavskou mierdou. Euro je uplna katastrofa, Brusel vyciciava spanielsku hrdost, separacitci na severe straslivo vycinaju a nad tym vsetkym panuje kral hlupakov, Zapatero. Ale okrem toho je tu, najma medzi 2-6pm, neskutocna pohoda.

O kastilskom dazdi

Dna 15. augusta 2008 o 10:42am na mna padlo 6 mikrokvapiek laskaveho dazda.

Rozhovor s bedarom

V ospalom katalanskom mestecku si ku mne na lavicku sadne a chlapik a pyta si ohen:

* chlapik

+ ja

* ¿Tienes fuego?

+ Si.

* Ja som z Andaluzie, ale tu sa mi paci viac, nie je tu tak teplo a je tu male mesto.

+ Mhm...

* V Andaluzii je vela Marokancov...

+ Mhm...

* Marokanci predavaju hasis. V Andaluzii je strasne vela hasisu.

+ A tu v Katalansku nie je?

* Ale ano, aj tu. Strasne vela. Nechces kupit?

+ Nie, dakujem. Teraz len odpocivam.

* Mmm..je velmi dobre si pofajcit troska hasisu a potom si pospat.

+ Ja mam dzus, diky.

* Mmm..ja som teraz na kokaine..rano som si dal 1 gram..to staci aj na cely tyzden..fuuu...kokain je fajn ale nie na spanie, vies?

+ Viem...no, ja by som si rad tu na lavicke trocha pospal.

* Hm..dobre..tak dovi.

+Dovi.

Foto: Bubenici z kmena Yamato na vystave EXPO Zaragoza 2008.

Autor: Gabriele Burbaite, Litva

Ako vniest zivot do upadajuceho mesta

Toto je urbanisticko-ekologicko-futuristicky fejton. O tom, aky vyznam ma v sucasnosti voda pre spanielske mesto ako Zaragoza. Zaragoza lezi uprostred nesmierne sucho-pustej aragonskej plane. Mesto okrem nedostatku vody trpelo nadmernou serednostou v podobe mamutich sidlisk (za posledne storocie Zaragoza narastla 7nasobne), zaprasenostou a nezaujmom turistov. Velky zlom prisiel v roku 2004, ked Zaragoza bola urcena ako miesto konania celosvetovej vystavy EXPO 2008 o sustainable development a o vode. Tempo vystavby a premeny nevyuzitych zanedbanych ploch bolo nesmierne. V meste boli obnovene cesty, kvetinace a ako huby po dazdi pribudli nove dialnice, pavilony, hotely, mosty. Z jednej 3mesacnej vystavy o vode ekonomicky zije 700tisicove mesto uz 4 roky a zrejme este dlho bude. ¡Viva aqua!

Divocina je vo vasej hlave

Ako objavit nefalsovanu divocinu v civilizovanom casopriestore zapadnej Europy? Objavit divocinu v sebe - lahnut si na lavicku ako bedar, vstavat a zaspavat spolu so slnkom, robit iba tie jednoduche ukony ktore ludia robili pred starociami. Alebo sa vybrat v auguste na nekonecne unavene vyprahnute aragonske plane bicovane nemilosrdnym subtropickym slnkom.

Ranna sebareflexia

Osamely putnik ma prirodzene dostatok casu na premyslanie (nielen) o sebe. Nevyhnem sa, a nevyhybam sa, tomu ani ja. Prekvapenie prve - ako dobre sa mi vychadza sam so sebou, az ma to obcas zadesi. Poznanie druhe - prilezitostne stretnutie s clovekom znamym i neznamym, sa pre mna stava nenahraditelnym (a teda jedinym) zdrojom energie a radosti na dalsiu cestu. Skusenost tretia - rad prechadzam z tohto velkeho sveta do mojho maleho sveta a opat a opat.

Ludovit a siesta v Pyrenejach

Pyreneje su hory. Su suche a je ich vela. Su uchvatne, ale aj unavne. V case, ked stari muzi fajcia velke cigary, mladi hasis a ostatni spia a cvrcky s ozvenou cvrlikaju, si aj Ludovit musi odpocinut. Po tomto kazdodennom rituali je mi pravidelne najvdacnejsi.

Vitanie katalanskeho slnka

Baja na plazi na Costa Brava. Tuto plaz onedlho zaplnia tisice. Baja je putnicka s lahkym srdcom, s ktorou sa nase cesty na par dni skrizili. Ona na ceste z Bruselu do Dublinu, z Dublinu do Barcelony. Rozpravame sa o zmyselnosti slobody, spominame na ludi, ktori patrili do nasho sveta, pijeme nechladenu sangriu a snivame Daliho obrazy.

Vincent

Vincent je neskutocny typek. Rozhoduje sa z minuty na minutu, nema rad poriadok, ale ma rad ludi a je to statocny dobrak. Dont worry dont worry. Robi sprievodcu v jaskyni syrov Roquefort a izbu plnu dokladne pestovanej travy. Ako odovzdany sprievodca ma sprevadzal aj najmenej zaludnenou castou Francuzska a vysvetloval tie najneskutocnejsie geologicke javy minulosti aj sucasnosti. C est la vie a Vincent¡

Obrovsky most

Obrovsky most v juznom Francuzsku pri Millau je novodobou obdobou Eiffelovej veze..megaprojekt utoci na city a vyvolava otazniky v krajine suchych planin. Je to megapocit ocitnut sa pod touto ozrutou.

Filozofia a rozmyslanie

V tejto malo ludnajtej krajine vladnu cvrcky. Je tu sucho a teplo. Ked tato prasiva kombinacia ide na mozog, clovek zacne prilis rozmyslat, pripadne mozog vypne a zacne bohapusto filozofovat o nesmrtelnosti nocnych cvrckov.

Deja vu v ospalom mestecku

Snova atmosfera vecerneho mestecka plna zakuti a necakanych pohladov sa mi po dvoch rokoch opat vynara. Je zvlastne byt tak dalako a na tom istom mieste. Nocna optika, tiene a tak dalej. Genius loci francuzskeho zakutia.

Umenie zit po francuzsky

Mili moji,

spomalte...pocuvajte hudbu, venujte sa umeniu, dlho a dobre a zdravo jedzte a vela sa rozpravajte; menej pracujte. Taky je recept na spokojny zivot tu v Provensalsku. Som na vidieckej usadlosti pri mestecku Crest, rastie tu burina a mata, crvlikaju cvrcky, na koncertoch sa tu miesaju generacie hipikov od najmensich deti po dedkov babky, vo vzduchu voni trava a pracuje sa malo.
Tolko zatial z kraja bez starosti a stresu.

Mt.Blanc

Len prosim slepo nezavidte..Mt.Blanc je aj tak za mojou hlavou.

eng.. please dont envy..Mt.Blanc is behind my head.

Samota s bicyklom

Je dobre cestovat samemu. Je to naozaj povznasajuca sloboda, ktora sa ovsem miestami miesi z utrzkami depresii a roznych inych foriem impresii.. zatial som 10 dni sam a samotou netrpim..je krasne prist az k ladovcu do 2500 metrov nad morom s bicyklom, tu je, hla...touto cestou ho chcem povzbudit do dalsich etap..a zaroven vyhlasujem dobrocinnu zbierku pre jeho nastupcu..dopredu vsetkym dakujem..

eng.. it is good to travel alone..freedom mixed with depression and other kinds of depressions..and is nice to get up to 2500 m by bike and to touch the glacier..

Moj kamarat

Dovolim si predstavit mojho dobreho kamarata, ktory cestuje so mnou..je to bytost ktora mi vlaje vo vetre na riaditkach a nekeca do toho..som velmi rad ze ho mam so sebou..tymto by som rad vyhlasil sutaz o najlepsie meno pre tohto tvora..neviem ako ho mam totiz nazvat..dakujem za rady a prispevky..

eng..this is my friend travelling with me..he is not very talkative whatsoever but i like him any way..please give me a hand with choosing a proper name for him..thanks

in English; enjoying Grenoble, musuem, party and other things; somehow it is so hard to feel lonely so far; sometimes too much sun, too many thoughts, but heading still with joy;;;

Grenoble; muzeum, slnko, savoir vivre, len tak dalej!

Som vo Svajciarsku, byvam u Manuela a pijem pivo Calanda. Mam za sebou dni pekne aj skarede, prsalo aj svietilo slnko. Ale ked bolo pekne, stalo to za to. Pozri sa!!!

Ako alpsky dazd nekonci

Dazd nekonci. Uz prsi v kuse 26 hodin. Prvu hodinu sme cakali pod pristreskom kde boli same cudne veci. Velmi osuntele a stare. Dalsie dve hodiny sme sedeli v restuaracii pri pizzi a pri pive. Tie dalsie sme sa tulali mesteckom pri jazere. A poslednych 16 hodin travime v penzione. Cakame na slnko. Vecer by malo prist. A my odideme dalej. Ja na zapad, Vaso a Jozef na vychod, spat domov.

Zatial iba kratka sprava. A iba jedna fotka. Zo stretnutia cyklistov zo Slovenska, Polska, Madarska a Japonska. Hadanka. Kto je Japonec?

Na Západe nič nového

...alebo Objavovanie lesku a biedy západnej Európy zo sedla bicykla.

cieľ: najzápadnejší bod Európy (Portugalsko - Cabo de Roca)

predpokladaný príchod: koniec augusta